V dňoch 16. až 29. marca 2025 sa skupina 10 žiakov zo Súkromnej spojenej školy EDURAM v Krompachoch zúčastnila dvojtýždňovej zahraničnej mobility v írskom hlavnom meste Dublin. Projekt bol realizovaný v rámci programu Erasmus+ a niesol názov „Krok za krokom k lepším zručnostiam“.
Vďaka finančnej podpore Európskej únie dostali naši žiaci príležitosť zažiť reálne pracovné prostredie v zahraničí, zdokonaliť sa v anglickom jazyku, objaviť novú kultúru a v neposlednom rade aj samých seba. Táto mobilita nebola len o práci. Bola o raste. O odvahe vyskúšať niečo nové. O kroku vpred – odbornom aj osobnostnom.
Odborná prax v reálnom pracovnom prostredí
Po prílete do Dublinu boli žiaci zaradení do rôznych firiem a organizácií podľa svojho odboru. Práca prebiehala výhradne v angličtine a od prvého pracovného dňa si museli zvyknúť na nové tempo, prostredie a zodpovednosť. Viacerí z nich si po prvýkrát vyskúšali, aké to je fungovať ako súčasť reálneho tímu, kde ich úlohy neboli len symbolické, ale plnohodnotné.
Martin Franko (IV. CM) pracoval v servise, kde sa venoval diagnostickým úlohám. Spočiatku cítil rešpekt – bol to jeho prvý let v živote, prvý pobyt v takom veľkom meste aj prvé skúsenosti so zahraničnou prácou. Napriek tomu všetko zvládol s prehľadom a zhodnotil, že práve prekonanie komfortnej zóny bolo na celom pobyte to najdôležitejšie. Dodal, že „táto skúsenosť ma posunula – jazykovo aj osobnostne. A naučila ma aj trpezlivosti… hlavne v kolónach“.
Podobnú skúsenosť opísal aj Florián Saluga (III. CM), ktorý pomáhal s elektroinštaláciami. Práca v medzinárodnom prostredí ho prinútila rýchlo sa zorientovať, zefektívniť svoje postupy a prispôsobiť sa inému pracovnému štýlu. S nadšením priznal, že sa v Írsku veľa naučil aj po odbornej stránke, a ocenil možnosť používať odbornú angličtinu v praxi.
O niečo tichšie, ale rovnako hodnotne vnímali svoju prax aj ďalší dvaja žiaci – Jakub Klein (IV. CM), ktorý sa zúčastnil elektroinštalačných prác, a Róbert Kačur (II. CM), ktorý pôsobil v oblasti technickej podpory. Obaja sa zhodli, že ich najväčším prínosom bola možnosť vidieť, ako vyzerá reálna práca v zahraničnej firme, aké sú požiadavky na presnosť, spoľahlivosť a jazykovú flexibilitu.
Šimon Kopanec (III. CM) sa zapájal do servisu elektronických zariadení, kde denne riešil úlohy spojené s identifikáciou porúch a základnou manipuláciou so zariadeniami. Pracovné skúsenosti v ňom zanechali silný dojem. „Celá stáž bola obohacujúca a inšpirujúca zároveň. Získal som nový pohľad na mesto, kultúru aj svoju profesijnú budúcnosť,“ zhodnotil.
V oblasti služieb si svoje zručnosti preveril Martin Vietoris (III. CM). Pracoval v technickom servise, kde sa staral o prezentáciu tovaru, základný zákaznícky servis a komunikáciu v angličtine. Ocenil, že mal možnosť získať dôveru kolegov a naučiť sa reagovať v nových situáciách. „Mobilita mi priniesla nielen nové zručnosti, ale aj väčšiu samostatnosť, sebadôveru a otvorenosť voči iným kultúram,“ dodal.
Nicole Karolčíková (II. CM) sa zaradila do administratívneho tímu, kde sa venovala dokumentácii a spracovaniu údajov. Spoluprácu so zahraničným kolektívom si pochvaľovala. „Bola som vo firme EWL, kde bol kolektív super. Pracovala som s českým dievčaťom, a to mi veľmi pomohlo pri adaptácii. Práca bola zaujímavá, aj keď cestovanie v Dubline bolo niekedy náročné,“ spomína.
Do kolektívu v športovom centre rýchlo zapadla aj Veronika Halčáková (IV. CM). Pomáhala pri každodenných aktivitách a organizácii podujatí. Zo začiatku mala obavy, ale vďaka priateľskému kolektívu ich rýchlo prekonala. „Najväčšou výhodou bolo, že som si mohla vyskúšať reálnu prácu s ľuďmi. Uvedomila som si, že viem byť samostatná a zvládnuť nové prostredie. Len škoda, že dva týždne ubehli tak rýchlo,“ zhrnula.
Nikolas Halama (II. CM) vtipne opisoval svoje dni v technologickej firme, kde sa venoval manuálnym činnostiam. „Mobilita mi ukázala, že sa musím viac učiť angličtinu – a tiež krásne zážitky. A áno, naučil som sa rýchlo rozobrať iPhone,“ dodal s úsmevom.
Šimon Žec (III. CM) sa od prvého dňa snažil zapadnúť do pracovného tímu a zlepšovať svoju angličtinu. Jeho reflexia bola výstižná: „Na začiatku som mal trochu obavy z cudzieho prostredia, ale veľmi rýchlo som sa prispôsobil. Každodenná komunikácia v angličtine mi dodala istotu.“
Voľný čas v Írsku – zážitky, na ktoré sa nezabúda
Popri odbornej praxi mali žiaci dostatok príležitostí spoznávať Írsko aj inak – cez kultúru, prírodu, každodenný život a osobné stretnutia s ľuďmi, ktorí tvoria charakter tejto krajiny. Voľné popoludnia, večery či dni mimo práce neboli len prestávkou, ale pokračovaním učenia – tentokrát cez zážitok.
Už na druhý deň po príchode zažili žiaci oslavovaný sviatok svätého Patrika, ktorý sa pre mnohých stal symbolom celej mobility. Mesto pulzovalo farbami, hudbou, sprievodmi a radosťou. Veronika Halčáková si na túto skúsenosť spomína ako na moment, kedy sa Dublin stal ich mestom: sprievod, výzdoba, tisícky ľudí – podľa nej to bola atmosféra, „akú doma nezažijeme“.
Voľné dni a popoludnia žiaci často využívali na prechádzky mestom, návštevy pamiatok či tiché objavovanie zákutí, ktoré nie sú v žiadnom turistickom sprievodcovi. Nicole Karolčíková si pochvaľovala, že s kamarátkami po práci chodili „pozrieť do centra mesta – prešli sme všetky možné pamiatky“.
Zážitkovou bodkou prvého týždňa bola návšteva Guinness Storehouse, kde účastníci mohli nahliadnuť do histórie výroby piva, ochutnať miestne špeciality a vychutnať si tradičnú írsku hudbu. Mgr. Elena Debreceniová, sprevádzajúca učiteľka, zhrnula dojem z exkurzie slovami:
„Okrem ochutnávky nás čakal nádherný hudobný program – huslistka, harfistka, step, emócie… atmosféra bola nezabudnuteľná.“
Aj vo večerných hodinách v hostiteľských rodinách si žiaci odniesli dôležité poznatky – nie z učebnice, ale priamo z konverzácií, jedál a zvyklostí. Veronika Halčáková hovorí, že práve pri večeri s rodinou mala možnosť ochutnať jedlá ako fish and chips a „pocítila skutočnú írsku pohostinnosť“.
Nie každý zážitok však bol pohodlný – napríklad Martin Franko si všímal, že doprava v Dubline je preplnená a autobusy si často žijú „vlastným časom“. Zároveň však dodáva, že aj to je súčasťou života vo veľkomeste, a časom si na to buď zvykol – alebo rezignoval. V konečnom dôsledku aj toto preňho znamenalo rast.
St. Patrick’s Cathedral, Trinity College, Dublin Castle či výhľady na rieku Liffey – to všetko sa postupne stávalo súčasťou ich nového každodenného sveta.
Zlatým klincom celej mobility bol celodenný výlet k útesom Cliffs of Moher a do Galway. Viacerí tento deň opísali ako vyvrcholenie zážitkového učenia.
Šimon Kopanec bol podľa vlastných slov „úplne unesený“ – nie len z prírody, ale z celej atmosféry výletu. Šimon Žec výstižne poznamenal, že „výhľady na Tichý oceán boli dychberúce – a aj keď fúkal vietor, slnko nám svietilo celý deň“.
Aj Martin Vietoris ocenil pokojné momenty mimo hluku veľkomesta – tiché prechádzky, rozhovory s priateľmi a výhľad, ktorý spojil všetko, čo v Írsku zažil.
Na konci mobility sa ukázalo, že voľný čas nebol len príležitosťou na oddych. Podľa Mgr. Františka Jochmana, sprevádzajúceho učiteľa, „kultúrne výlety, stretnutia s miestnymi ľuďmi a oslavy boli pre žiakov nielen oddychom, ale aj súčasťou učenia“. A práve to z týchto dvoch týždňov robí zážitok, na ktorý sa nezabúda.
Reflexia a spätná väzba – čo sme si odniesli a čo sme zanechali
Dvojtýždňová mobilita v Dubline zanechala v účastníkoch silný dojem – nielen v podobe zážitkov a nových zručností, ale aj vo forme vnútorného posunu. Projekt „Krok za krokom k lepším zručnostiam“ nie je len o plnení cieľov, ale o premene – zo študentov na samostatnejších, sebavedomejších a otvorenejších mladých ľudí.
Záverečné reflexie žiakov aj učiteľov potvrdzujú, že mobilita mala hlboký odborný, jazykový aj osobnostný prínos. Žiaci si denne skúšali komunikáciu v angličtine, zodpovednosť v práci a orientáciu v úplne novom prostredí. Museli sa postaviť výzvam, ktoré ich posúvali ďalej – či už išlo o pracovné úlohy, samostatné cestovanie alebo život v inej kultúre.
Podľa Mgr. Františka Jochmana si žiaci počas pobytu plnili svoje povinnosti s odhodlaním. Videl ich rásť doslova zo dňa na deň – nielen ako budúcich pracovníkov, ale aj ako ľudí. Mobilita im podľa neho otvorila dvere k sebadôvere a samostatnosti.
Zmenu vnímali aj samotní žiaci. Veronika Halčáková zhrnula svoje dojmy slovami, že jej táto skúsenosť otvorila oči – nielen do sveta, ale aj do vlastného vnútra. Z Írska odchádzala s hlavou plnou zážitkov a nových plánov, ktoré by pred dvoma týždňami ešte nevedela pomenovať.
To, že mobilita mala skutočný dopad, potvrdila aj spätná väzba od írskych partnerov – firiem a hostiteľských rodín. Viaceré spoločnosti vyzdvihli spoľahlivosť, pracovitosť a prístup našich žiakov. Ocenili ich snahu zapájať sa, schopnosť komunikovať a prirodzený rešpekt k pravidlám pracoviska. Niektorým ponúkli možnosť letnej brigády, v niektorých prípadoch si s nimi vymenili kontakty pre budúcu spoluprácu.
Výnimočne pozitívne boli aj reakcie hostiteľských rodín. Niektoré z nich uviedli, že naši žiaci patrili medzi najlepších, akých za roky spolupráce v rámci programu ErasmusPlus ubytovali. Oceňovali ich slušnosť, záujem o komunikáciu a ochotu rešpektovať ich kultúru a spôsob života.
Tieto reakcie nás nielen tešia, ale zároveň potvrdzujú, že pripravujeme žiakov nielen odborne, ale aj ľudsky – tak, aby boli schopní reprezentovať seba, školu aj Slovensko dôstojne a s rešpektom.
Z Írska si teda neodnášame len nové zručnosti, ale aj nové vzťahy, pohľady, sebavedomie a motiváciu. A to je výsledok, ktorý nemožno zmerať známkami, ale životom, do ktorého si ho každý účastník nesie.
Záver – vďační, že sme mohli byť súčasťou niečoho výnimočného
To, čo sa začalo ako plán na papieri, sa vďaka podpore programu ErasmusPlus a grantu Európskej únie stalo realitou, ktorá presiahla naše očakávania. Žiaci našej školy dostali šancu opustiť známe prostredie a vstúpiť do sveta, ktorý ich nielen privítal, ale aj obohatil.
Dublin sa na dva týždne stal ich pracoviskom, dočasným domovom, učebňou aj miestom prvých veľkých krokov mimo komfortnej zóny. Z Írska sa vrátili iní – skúsenejší, istejší, otvorenejší. Odborne rástli v praxi, jazykovo napredovali každým rozhovorom a osobnostne silneli každou prekonanou výzvou.
Aj keď projekt „Krok za krokom k lepším zručnostiam“ ešte stále pokračuje, už dnes môžeme s hrdosťou povedať, že sme bohatší o reálne kompetencie, o vzácne medziľudské skúsenosti, o samostatnosť, sebavedomie a vnútorný pokoj z toho, že sme to zvládli.
Sme vďační – nielen za možnosť vycestovať, ale najmä za to, že sme mohli spoločne vytvoriť skúsenosť, ktorá má skutočný zmysel. Vznikli nové priateľstvá, partnerstvá a mosty medzi krajinami, ktoré ukazujú, že aj z malej školy v Krompachoch vedie cesta do veľkého sveta.
A ako zaznelo počas nášho pobytu – slová, ktoré sa nám stali mottom a možno aj životným odkazom tejto cesty:
„Každý krok po írskych cestách je krokom k novým dobrodružstvám a nezabudnuteľným spomienkam.“
Mgr. Katarína Šoltésová
Koordinátorka programu ErasmusPlus